Dušan Valent

Sila, ktorá vládne kozmu, pretvára jeho podobu a čoraz viac oblastí zohrieva dožerava.

Keď necháte horúci predmet tak, časom sa schladí až na teplotu okolia. Astrofyzici očakávajú, že podobný osud eventuálne postihne aj náš vesmír – postupne ochladne na teplotu blízku absolútnej nule. K tomu však dôjde až o trilióny a trilióny rokov. Zatiaľ sa deje pravý opak.

Naznačila to nová štúdia, ktorú zverejnil vedecký časopis Astrophysical Journal. Zistila, že priemerná teplota vesmírneho plynu stúpla za posledné miliardy rokov asi desaťnásobne. Na príčine je podľa fyzikov gravitácia.

Pokroková analýza

Výskumníci vedení astrofyzikmi z americkej Štátnej univerzity v Ohiu využili novú metódu, ktorá umožňuje odhadnúť teplotu extrémne vzdialeného kozmického plynu.

Plyn, ktorý vidíme vo vzdialenosti miliárd svetelných rokov, umožňuje nazrieť späť v čase. A to až do čias raného vývoja kozmu. Zachytené a skúmané svetlo totiž dosiahlo Zem až potom, ako po vyžiarení miliardy rokov putovalo priestorom.

Čítajte aj Mesiac Európa v tme „svetielkuje“. Vďačí za to radiácii z Jupitera

Vedci vychádzali konkrétne z pozorovaní družice Planck a Sloanovho digitálneho prieskumu oblohy (SDSS). Skombinovali dáta oboch zdrojov – celkovo osem máp viac či menej vzdialeného kozmu – a analýzou svetelných spektier získali predstavu o vzdialenostiach a teplotách zistených nahromadení plynu.

Teplotu extrémne ďalekého, a teda prastarého plynu následne porovnali s plynom, ktorý sa nachádza bližšie k Zemi. Takto zistili, že vesmírny plyn sa postupne zohrieva.

Potvrdenie Nobelistu

Vesmírny plyn v okolí Zeme a našej galaxie dosahuje teplotu v priemere dvoch miliónov stupňov Celzia. Vo vzdialenostiach 10 miliárd svetelných rokov však zistili teplotu v priemere 10-krát nižšiu.

Priemerná teplota vesmírneho plynu bola teda pred desiatimi miliardami rokov desaťnásobne nižšia.

„Naše nové merania predstavujú priame potvrdenie významnej práce Jima Peeblesa, ktorého v roku 2019 ocenili Nobelovou cenou za fyziku za teóriu vzniku a vývoja veľkých vesmírnych štruktúr,“ hovorí hlavný autor výskumu Yi-Kuan Chiang.

fotogaléria Štruktúra kozmu pripomína pavučinu, ktorej vlákna a uzly sa zahusťujú a zohrievajú gravitačným hromadením plynu zo širšieho okolia. Zdroj: NASA

Pod štruktúrou vesmíru sa rozumie tiažou spôsobené zoskupenie „normálnej“ a temnej hmoty do galaxií, galaktických kôp a ešte väčších útvarov.

„Ako sa vesmír vyvíja, gravitácia ťahá a hromadí temnú hmotu a plyn do galaxií a galaktických kôp. Toto zhlukovanie prebieha prudko – tak prudko, že čoraz viac plynu sa stláča dokopy a zohrieva,“ vysvetľuje Yi-Kuan Chiang.

Žiaden súvis s otepľovaním Zeme

„Vesmír sa zohrieva kvôli prirodzeným procesom vzniku väčších galaxií a väčších kozmických štruktúr. Nemá to však nič spoločné s otepľovaním na Zemi,“ upozorňuje Yi-Kuan Chiang a dodáva: „Tieto javy sa odohrávajú na celkom odlišných časových škálach.“

Americký fyzik očakáva, že trend zohrievania bude zrejme pokračovať aj v nasledujúcich miliardách rokov. Ako dlho potrvá, a kedy prevládne ochladzovanie, to sú otázky, ktoré zatiaľ zostávajú nezodpovedané.

 Celý článok nájdete tu.