Dušan Valent

V hlbinách usadenín oceánskeho dna drieme prastarý život. Nie je ťažké prebudiť ho.

Je tu vôbec nejaký život? To bola otázka, ktorú si kládli vedci pri výskume hlbinných usadenín tej najnehostinnejšej oblasti dna, skutočnej oceánskej púšte.

Výsledky ich zaskočili. Vo vzorkách vrstiev usadených počas éry dinosaurov sa v laboratóriu prebudili prastaré mikróby a rýchlo sa rozmnožili.

Výskumnú prácu zverejnil vedecký časopis Nature Communications.

Miesto takmer bez živín

V južnom Pacifiku vytvárajú točivé morské prúdy oblasť mimoriadne chudobnú na živiny. Tento takzvaný Juhopacifický prstenec leží severne od Austrálie a považuje sa za najväčšiu oceánsku púšť na svete.

Čítajte aj Nebezpečné bacily z kozmu? Naša imunita môže mať problém

Medzinárodný tím vedcov vedený výskumníkmi z Japonska skúmal, do akej miery miestny nedostatok živín obmedzuje rozvoj života.

Bádateľov však nezaujímal život vo vodnom stĺpci, ale vo vrstvách prastarého bahna ležiacich desiatky metrov pod povrchom dna a takmer 6 000 metrov pod oceánsku hladinou.

Vyprahnuté prostredie

„Hlavná otázka, ktorú sme chceli zodpovedať, bola, či môže život existovať aj v prostredí tak chudobnom na živiny, ako je toto územie, alebo ide o zónu bez života,“ hovorí hlavný autor výskumu Yuki Morono z japonského úradu JAMSTEC (Japan Agency for Marine-Earth Science and Technology).

„A taktiež sme chceli zistiť, že ak tu život existuje, ako dlho prežije v prostredí, kde nenachádza takmer žiadnu potravu,“ pokračuje výskumník.

Čítajte aj Čiastočky plastu prenikajú aj do rastlín. Môžu sa nám tak dostať do potravy

Aby to zistili, Morono s kolegami skúmal jadrá vrtov, ktoré pred desiatimi rokmi navŕtali geológovia. Siahali do hĺbky až 100 metrov pod oceánskym dnom.

Hlad po dlhom spánku

Vo vzorkách usadenín napokon narazil nielen na zvyšky mikróbov, ale aj na živé baktérie. Akonáhle ich v laboratóriu vystavil vhodným podmienkam, prebudili sa, rapídne sa delili a vykázali pozoruhodný apetít.

„Najprv som bol skeptický,“ hovorí o zisteniach Yuki Morono a pokračuje: „Zistili sme však, že viac ako 99 percent mikróbov v sedimente, ktorý bol uložený pred 101,5 milióna rokov, stále žilo a malo hlad.“

fotogaléria Autori štúdie pri vrtných jadrách oceánskeho dna. Zdroj: https://today.uri.edu/

„Vedeli sme, že blízko kontinentov, kde je veľa pochovanej organickej hmoty, existuje život aj hlboko pod oceánskym dnom,“ hovorí spoluautor výskumu Steven D’Hondt.

Podotýka, že teraz sa skúmala celkom iná oblasť, ležiaca ďaleko od kontinentálneho pobrežia a z hľadiska výskytu živín vyprahnutá.

„Napriek tomu sme zistili, že život osídľuje usadeniny od dna až po jeho kamenné podložie,“ konštatuje výskumník.

Kľúč k prežitiu

Ako je možné, že prebudené mikróby prežili pochované hlboko pod oceánskym dnom od éry dinosaurov? Zdá sa, že im to umožnili špecifické podmienky usádzania miestneho bahna.

V Juhopacificskom prstenci sa na dne usádza len veľmi riedky oceánsky sneh, čo sú drobné čiastočky tvorené nepatrnými kúskami organickej hmoty padajúce z blízkosti hladiny, a vzácny prach – anorganické častice, ktoré sem prináša vietor alebo oceánske prúdy.

Ak sa usadeniny oceánskeho dna hromadia veľmi pomaly, tempom nie viac ako meter alebo dva za milión rokov, kyslík dokáže preniknúť hlboko pod povrch.

Čítajte aj Plutóniom poháňaný rover NASA vyštartoval na Mars. Prichystá pôdu pre ľudí

Výskumníci podľa očakávania zistili, že v každej vrstve vrtných jadier, aj tej najhlbšej, sa nachádzal kyslík. Keďže v laboratóriu prebudené baktérie sú závislé od kyslíka, práve extrémne pomalé usádzanie im umožňuje prežiť hlboko pochované celé milióny rokov.

Prakticky hibernujú

Podľa Stevena D’Hondta je na novom výskume najprekvapujúcejšie zistenie, že pre život v prastarých usadeninách svetového oceánu prakticky neexistujú limity.

„Organizmy prežívali aj v najstarších sedimentoch, ktoré sme navŕtali a ktoré obsahovali najmenšie množstvo potravy. Napriek tomu sa v laboratóriu dokázali prebudiť, rásť a množiť sa,“ konštatuje D’Hondt

Yuki Morono podotýka, že život objavených hlbinných mikroorganizmov prebieha v porovnaní s ich náprotivkami na povrchu mimoriadne pomaly. Žijú pomaly a pomaly sa vyvíjajú, takže ide o veľmi archaické organizmy.

„Teraz chceme porozumieť tomu, ako sa tieto starobylé mikróby vyvíjali,“ hovorí japonský odborník.

 Celý článok nájdete tu.