Martin Hodás

Pristávací modul zvládol vysoké teploty aj nástrahy terénu.

Aktualizované o 21.58: Pristávací modul zvládol zostup k povrchu Marsu, na ktorý z výšky 20 metrov spustil rover Perseverance. Podľa všetkého procedúra prebehla v poriadku a NASA má so strojom kontakt.

Aktualizované o 22.08: Rover medzičasom zaslal prvé fotografie z miesta pristátia. Ide o zábery z takzvaných servisných kamier. Fotografií vo vyššej kvalite sa dočkáme až neskôr.

fotogaléria Prvá fotografia zaslaná roverom Perseverance bezprostredne po pristátí na Marse. Zdroj: NASA fotogaléria Druhá fotografia zaslaná roverom Perseverance bezprostredne po pristátí na Marse. Zdroj: NASA

Aktualizované o 22.17: NASA podľa informácií od roveru presne vie, kde pristál. „Toto je znamenie: NASA funguje. Keď dáme dokopy naše srdcia, naše mozgy a naše ruky, môžeme uspieť. A toto robí NASA,“ zaznelo vo vysielaní priamo z riadiaceho strediska v NASA Jet Propulsion Laboratory, ktoré zodpovedalo za túto časť misie.

Pôvodný článok zo 17.10: Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) dnes čaká veľký deň. Jeho misia „Mars 2020“ večer prejde „7 minútami teroru“, ako agentúra označuje finálnu fázu letu – posledné chvíle pred pristátím na Červenej planéte.

Hlavná časť misie pozostáva z robotického roveru Perseverance (v preklade Vytrvalosť), familiárne prezývaného Percy. Spolu s ním však pristane aj prvá „marskoptéra“ Ingenuity.

Po zvládnutí 470 miliónov kilometrov dlhej cesty, na ktorú sa plutóniom poháňaný rover vydal ešte v júli minulého roka, by mal na Marse pristáť dnes, krátko pred 22. hodinou nášho času.

Kde sledovať?

NASA bude oficiálny prenos vysielať aj cez svoj YouTube kanál, ktoré je zadarmo celosvetovo dostupný širokej verejnosti. Od 20.15 ho nájdete na videu nižšie:

Udalosť budú vysielať a komentovať aj mnohí nadšenci do vesmíru. Jedným z nich bude napríklad Tim Dodd, známy ako Everyday Astronaut:

Vlastný prenos s odborným komentárom chystá aj česká Hvezdáreň a planetárium Brno. Prenos vysielaný cez YouTube sa začne o 19.30:

No a napokon sa dočkáme aj slovenského prenosu. RTVS ho odvysiela na Dvojke v rámci špeciálneho vydania relácie Experiment. Začne sa o 20.55.

Ako prebehne pristátie?

Perseverance má na marťanskom povrchu pristáť o 21.55 nášho času. Teda, ako sa to vezme. V skutočnosti sa tak udeje už o 11 minút a 22 sekúnd skôr, my sa to však nedozvieme kvôli oneskoreniu spôsobenému veľkou vzdialenosťou medzi Zemou a Marsom, ktorá je aktuálne 205 miliónov kilometrov.

Poďme ale po poriadku. Rover musí najprv zvládnuť procedúru oficiálne označovanú ako Entry – Descent – Landing, teda vstup, zostup a pristátie.

Ešte pred procedúrou stroj odhodí prebytočnú časť (zvaná Cruise Stage), ktorú vo finálnej fáze cesty už nepotrebuje.

fotogaléria Fázy pristávacej procedúry misie Mars 2020. Zdroj: NASA

Následne, zhruba o 21.48 nášho času (respektíve už o 21.37), v rýchlosti necelých 20-tisíc kilometrov za hodinu „narazí“ na atmosféru Marsu. Tá má hustotu len jedného percenta zemskej atmosféry.

Už o minútu bude tepelný štít stroja odolávať najvyšším teplotám, približne 1 300 stupňov Celzia. Dôvodom je veľké trenie pri prechode atmosférou.

Približne o 21.52 sa rozprestrie najväčší padák, aký NASA doposiaľ použila pre stroj pohybujúci sa nadzvukovou rýchlosťou.

Len 20 sekúnd po otvorení padáku stroj odhodí spomínaný tepelný štít, ktorý viac nie je potrebný. Zníži sa tak celková váha a „svetlu sveta“ sa odokryjú inštrumenty potrebné pre samotné pristátie.

Cieľovou destináciou misie Mars 2020 je komplikovaný terén 45 kilometrov širokého kráteru Jazero: strmé útesy, piesočné duny či oblasti plné balvanov…

„Keď sa pozriete na Jazero, všetko, čo vidíte, je len nebezpečenstvo. Ako sa dostaneme na miesto, o ktorom sme si nikdy nemysleli, že je dostatočne bezpečné na to, aby sme tam išli?“ opisuje Al Chen z NASA, zodpovedný za finálnu fázu letu.

Aby pristala aj v takejto nebezpečnej lokalite, NASA po prvý raz využije systém TRN (Terrain-Relative Navigation), kedy je mapa povrchu porovnávaná s dátami zo senzorov pozorujúcich oblasť pod strojom. Ten bude priebežne vyhotovovať snímky a napokon sa rozhodne, kde bude bezpečné pristáť.

Neprehliadnite video:

Pripomíname, že vzhľadom na veľkú dobu odozvy prípadnej komunikácie musí stroj zvládnuť celú procedúru sám. Má vopred nahrané potrebné inštrukcie, ktoré sú kombinované so spomínanými autonómnymi systémami.

Minútu pred pristátím sa stroj zbaví aj vrchného krytu, na ktorom je pripevnený padák. Smerom k povrchu tak začne padať pristávací modul, ktorý pod sebou drží samotný rover.

Modul hneď na to naštartuje osem motorov, za pomoci ktorých kontrolovane klesne k marťanskému povrchu.

Len 20 metrov nad ním zastaví a na pevnú zem spustí samotný rover, ktorý je k pristávaciemu modulu pripevnený nylonovými lankami. Pristávací modul následne odletí preč.

Nasledovať bude odoslanie prvých fotografií Marsu a kontrola systémov spolu s prípravou na začatie aktívneho prieskumu, čo bude niekoľkotýždňový proces.

fotogaléria Rover Perseverance na povrchu Marsu. Zdroj: NASA

Technika na palube roveru

Rover Perseverance konštrukčne vychádza z roveru Curiosity. Je doposiaľ najväčší, najťažší a má nukleárny pohon. Ako palivo využíva plutónium, ktoré ho dokáže poháňať najbližších 14 rokov. Fungovať tak môže ešte dlho po skončení primárnej misie, ktorá má trvať jeden marťanský rok – teda 687 dní.

Výhodou nukleárneho pohonu je odolnosť stroja voči prašným búrkam, ktoré trápia rovery poháňané solárnou energiou. Práve z dôvodu zanesenia solárnych panelov marťanským prachom NASA len prišla o rover Opportunity.

Celkovo je na pristávacom module, roveri a helikoptére umiestnených až 25 kamier rôznej špecifikácie a pre rôzne účely. Niektoré budú slúžiť na vedecké experimenty, iné na monitorovanie priebehu misie a jeho vyhodnocovanie. Viaceré majú poskytnúť pútavé zábery, ktoré budú určené pre širokú verejnosť.

Rover bude prvýkrát aj počuť, keďže na palube nebude chýbať ani mikrofón.

Predstavenie techniky na palube roveru Perseverance (v angličtine s automaticky generovanými slovenskými titulkami):

Prvý skúšobný let

Ako sme spomínali, na Mars sa pozrie aj prvá helikoptéra, respektíve marskoptéra Ingenuity. Pripevnená je v spodnej časti roveru Perseverance a váži necelého 1,8 kilogramu.

Ingenuity sa pokúsi o prvý poháňaný let využívajúci aerodynamiku. V riedkej atmosfére Marsu ho ju má z miesta A na miesto B premiestniť dvojica vrtúľ.

Výzva experimentu spočíva práve v spomínanej riedkej atmosfére. Vrtuľník bude letieť v plyne tak riedkom, akoby bol nad Zemou vo výške 30 kilometrov. Výškový rekord lietadla na Zemi je pritom menej ako 26 kilometrov.

Dvojica 35-gramových rotorov sa bude točiť zhruba 5-krát rýchlejšie ako vrtule helikoptér na Zemi a ich špičky dosiahnu zhruba 70 % rýchlosti zvuku.

Bližšie sme vám helikoptéru Ingenuity zblízka predstavili v samostatnom článku.

Čítajte aj NASA bude lietať na Marse. Takto funguje jej marskoptéra

Prečo priletel na Mars?

V kráteri Jazero sa kedysi mala nachádzať voda. Na marťanskom povrchu sú stopy po kanáloch, ktorými do jazera pritekala, respektíve aj odtekala. Zároveň sa v ňom nachádzajú pozostatky delty, v ktorých sú podľa NASA všeobecne dobré podmienky pre potenciálne uchovanie dôkazov o dávnom živote na Marse.

Práve po ňom bude rover Perseverance pátrať. Hľadať má pozostatky po pradávnom mikrobiálnom živote. NASA dúfa, že objaví takzvané biosignatúry, ktoré jej prezradia, či mohol byť na Marse život.

Šesťkolesový rover zahŕňa aj mechanizmus na uschovanie viac než 30 vzoriek marťanského povrchu. Ide o predprípravu na budúci misiu NASA, ktorá by mohla priletieť na Mars práve za účelom vyzdvihnutia vzoriek a ich dopravenia späť na Zem. Na ňu by sa v ideálnom prípade mohli vrátiť o desať rokov.

Čítajte aj Vedci zverejnili detailnú mapu vody na Marse. Pomôže budúcim astronautom

Perseverance však bude mať aj ďalšiu podstatnú úlohu – robiť prvé kroky v snahách dostať na Mars aj človeka. Na palube roveru je napríklad zariadenie s názvom MOXIE (Mars Oxygen In-Situ Resource Utilization Experiment). Jeho úlohou je otestovať systém vytvárania kyslíka z marťanskej atmosféry, ktorá sa skladá prevažne z CO2.

Na palube misie sú zároveň tiež vzorky materiálov, ktoré chce NASA použiť na skafandre prvých astronautov, ktorí snáď raz pristanú na Červenej planéte.

Očakávania od misie Mars 2020, ktorej cena za blíži k trom miliardám dolárov, sú preto veľké. Najprv však musí zvládnuť horúce chvíle v marťanskej atmosfére…

Vypočujte si náš podcast SHARE o smutnom osude rádioteleskopu Arecibo a budúcnosti astronómie a skúmania vesmíru:

 Celý článok nájdete tu.