Martin Hodás

Pri objavovaní nových svetov musí človek prekonať mnohé výzvy. Musíme nájsť spôsoby, ako ich zdolať.

Jednou z ciest, ako sa ľudstvo môže vyhnúť prípadnému vyhynutiu – napríklad armagedonu, pri ktorom by bola zničená planéta Zem – je stať sa takzvaným „viacplanetárnym druhom“. Teda v budúcnosti kolonizovať iné svety.

Najčastejšie spomínaným prvým krokom je Mars, ktorý ale pre človeka nie je práve najhostinnejšou lokalitou – aj kvôli veľmi riedkej atmosfére bez dostatku kyslíka. Problémom je zároveň i samotné cestovanie vesmírom, najmä z dôvodu chýbajúcej gravitácie a vplyvu radiácie.

Jednou z možností, ako by mohli budúce generácie ľudí podobné prekážky prekonať, je genetické inžinierstvo, upozornil web Space, ktorý informoval o nedávnom on-line webinári Newyorskej akadémie vied.

Čítajte aj Tisíckrát tam a späť: Mesto na Marse budeme stavať desaťročia

Inšpirácia mikroorganizmami

V diskusii spomínaný názor prezentovala astrobiologička a geomikrobiologička z Lunar and Planetary Institute v Houstone Kennda Lynch, ktorá má niekoľkoročné skúsenosti z NASA, kde pracovala aj na hardvéri nevyhnutnom pre obývateľnosť Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.

Genetické inžinierstvo a iné pokročilé technológie by podľa nej mohli byť kritickou či dokonca nevyhnutnou súčasťou ciest na vzdialené svety.

V rámci prípadných „vylepšení“ človeka ako živočíšneho druhu by sme si mohli využiť pomoc oveľa menších organizmov, ktoré s nami žijú na Zemi.

Čítajte aj Musk ďalej sníva: Pôžičku si vezmeme na Zemi, splatíme ju na Marse

Môžu nimi byť pomalky – kmeň zvliekavých špirálovcov s veľkosťou do jedného milimetra. Známe sú svojou schopnosťou prežiť vo veľmi nepriaznivých podmienkach. Sú natoľko odolné, že svojho času prežili aj experiment, kedy boli vo vesmíre niekoľko dni vystavené vákuu.

Profesor fyziológie a biofyziky na Cornellovej univerzite Christopher Mason pripomenul, že v rámci výskumu už boli gény pomaliek vložené do ľudských buniek. Vylepšené bunky pritom vykazovali zvýšenú odolnosť voči radiácii, ktorá zohráva vážny faktor pri cestách vesmírom.

Pomalky, ako aj iné organizmy prežívajúce v extrémnych podmienkach, sú podľa Masona „prírodným zásobníkom úžasných biologických čŕt a vlôh“.

Treba myslieť aj na etickú stránku

Mason sa taktiež zamýšľal nad tým, či dokonca z etického hľadiska nie sme povinní niečo podobné urobiť, aby sme pomohli budúcim kolonizátorom. Avšak len za predpokladu, že pohrávanie sa s ľudskou DNA bude bezpečné.

Etickou stránkou cesty na Mars sme sa svojho času zaoberali aj v rozhovore s vedcom NASA Lesom Johnsonom.

Čítajte aj Expert z NASA: Cesta na Mars? Je možná už dnes (rozhovor)

Zdôraznil, že už pri samotnej ceste prvých ľudí na Mars treba myslieť na bezpečnosť a možnosť návratu. „Len tak poslať ľudí na jednosmernú cestu je rozsudok smrti,“ povedal pre Živé.sk s tým, že je to neetické.

Budúci kolonizátori budú musieť riešiť aj otázku pohonu, ktorý nás dostane k vzdialeným hviezdnym systémom či dlhý čas, ktorý tieto cesty budú trvať. Najprv ich ale absolvujú roboty.

„Nakoniec tam pôjdu aj ľudia – alebo to, čím sa dovtedy staneme. Už to asi nebude vyzerať ako vy alebo ja. Podľa mňa to dopadne tak, že budeme mať geneticky upravené potomstvo, ktoré môže alebo nemusí podstúpiť túto cestu pri vedomí. Je celkom možné, že tam pošleme embryá, o ktoré sa postarajú roboti,“ povedal Johnson, pričom sa zamýšľal aj nad etickou rovinou takéhoto prístupu.

 Celý článok nájdete tu.